Neplnenie zmluvných povinností v súvislosti s COVID-19 všeobecne
Omeškania / výpadky dodávok zapríčinené dopadmi karanténnych opatrení môžu, ale nemusia byť ospravedlniteľné tzv. vyššou mocou, všetko závisí od právneho režimu, ktorým sa daný zmluvný vzťah riadi, v prvom rade od obsahu zmluvy s dodávateľom / odberateľom a podporne od noriem tzv. rozhodného práva (právny poriadok, ktorým sa zmluvný vzťah riadi).
Pokiaľ zmluva ustanovenie o vyššej moci neobsahuje, ospravedlniteľnosť neplnenia môže, ale nemusí vyplývať priamo z rozhodného práva, ktorým sa daný vzťah riadi. Tento právny poriadok je buď dohodnutý v zmluve, alebo sa určí podľa európskych nariadení popr. medzinárodných zmlúv (napr. v rámci EU je rozhodným právom v prípade kúpnej zmluvy právo predávajúceho). Pokiaľ sa bude aplikovať niektorý z právnych poriadkov krajín, ktoré sú signatármi Dohovoru OSN o zmluvách v medzinárodnej kúpe tovaru (CISG, UN Kaufrecht, Viedenský dohovor), použije sa pred ustanoveniami národného práva tento Dohovor, ktorý ustanovenie o vyššej moci obsahuje v čl. 79, podľa ktorého „Strana nie je zodpovedná za nesplnenie akejkoľvek povinnosti, ak preukáže, že toto nesplnenie spôsobila prekážka, ktorá nezávisela od jej vôle a ohľadne ktorej nebolo možné rozumne očakávať, že by s ňou strana počítala v čase uzavretia zmluvy alebo že by túto prekážku alebo jej dôsledky odvrátila alebo prekonala.“ Pandémia COVID-19 je takouto prekážkou v zmysle čl. 79 Viedenského dohovoru avšak za predpokladu, že zmluva bola uzavretá v čase, kedy ešte nebolo možné predvídať, že bude mať dopad na schopnosť zmluvnej strany plniť svoje zmluvné záväzky. Pokiaľ sa zmluva uzatvára v súčasnej situácii, treba v zásade vychádzať z toho, že pandémia COVID-19 už nie je nepredvídateľnou prekážkou. Okolnosti vyššej moci podľa Viedenského dohovoru však zbavujú zmluvnú stranu iba zodpovednosti za náhradu škody, pričom ostatné práva zo zmluvy (zmluvnú pokutu, odstúpenie od zmluvy, apod.) ostávajú nedotknuté.
Zmluvy, ako aj jednotlivé práve poriadky môžu okrem vyššej moci obsahovať aj tzv. „hardship“ klauzuly, ktorých uplatnenie nastáva v prípade, kedy sa v dôsledku nepredvídateľných okolností plnenie zmluvy pre povinný subjekt síce nestane nemožným, ale bolo by spojené s neprimeranými ťažkosťami popr. by táto strana bola v dôsledku danej okolnosti voči druhej strane výrazne znevýhodnená. V takomto prípade môže nastupovať povinnosť zmluvných strán rokovať o zmene zmluvných podmienok popr. až právo postihnutej strany jednostranne zmluvné podmienky upraviť.
Vo vnútroštátnych vzťahoch, tzn. vzťahoch, ktoré sa riadia slovenským právom, pri absencii zmluvného dojednania o vyššej moci zo zákona vyplýva ospravedlniteľný dôvod v podobe „prekážky, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala“. Ide o tzv. okolnosť vylučujúcu zodpovednosť, ktorá však podobne ako v prípade Viedenského dohovoru ospravedlňuje postihnutý subjekt výlučne od povinnosti nahradiť škodu, tzn. nemá vplyv na ostatné zmluvné povinnosti vrátane napr. povinnosti zaplatiť úroky z omeškania / zmluvnú pokutu.
Slovenská úprava ďalej pozná aj tzv. dodatočnú nemožnosť plnenia, kedy automaticky zaniká záväzok postihnutej strany plniť zo zmluvy. Musí ísť však o prípady, kedy plnenie nie je možné poskytnúť ani za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi, s pomocou inej osoby alebo až po dojednanom čase, t.j. záväzok je trvalo nesplniteľný. Záväzok sa stáva nesplniteľným aj v prípade, keď právne predpisy, ktoré boli vydané po uzavretí zmluvy a ktorých účinnosť nie je časovo ohraničená, dlžníkovi zakazujú správanie, na ktoré je zaviazaný, alebo vyžadujú úradné povolenie, ktoré nebolo dlžníkovi udelené, hoci sa oň riadne usiloval. Ak z tohto dôvodu záväzok zanikol, nezbavuje to postihnutý subjekt zodpovednosti za škodu, ibaže táto nemožnosť plnenia bola spôsobená tiež okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Ďalšiu možnosť ako sa zbaviť povinnosti plniť podľa slovenskej úpravy predstavuje inštitút zmarenia účelu zmluvy. Prichádza do úvahy v prípade, ak bol v zmluve výslovne vyjadrený jej účel, ktorý sa následne v dôsledku podstatnej zmeny okolností, za ktorých sa zmluva uzavrela, zmarí. Zamarenie účelu zmluvy však nespôsobuje zánik záväzku, ale vznik práva dotknutej strany odstúpiť od zmluvy. Za podstatnú zmenu okolností sa však nepovažuje zmena majetkových pomerov niektorej strany a zmena hospodárskej alebo trhovej situácie. Každopádne strana, ktorá takto odstúpila od zmluvy, je povinná nahradiť druhej strane škodu, ktorá jej odstúpením vznikla.
Ako vyplýva z uvedeného, zodpovedanie otázky, či neplnenie zmluvy zo strany dodávateľa, odberateľa, resp. vlastnej spoločnosti zapríčinené karanténnymi opatreniami bude ospravedlniteľné, popr. bude iným spôsobom modifikovať zmluvnú zodpovednosť postihnutej strany, nie je možné paušálne, bez analýzy relevantných zmluvných dokumentov. Kým nie je k dispozícii právna analýza, z opatrnosti je potrebné vychádzať z toho, že pandémia COVID-19 (resp. príslušné karanténne opatrenia) môže ospravedlňovať neplnenie na strane dodávateľov / odberateľov a naopak, že nemusí ospravedlňovať neplnenie zo strany vlastnej spoločnosti.
Vo všeobecnosti je podľa nášho názoru potrebné počítať s tým, že napriek zaužívaným obchodným zvyklostiam bude v dôsledku ekonomickej krízy dochádzať zo strany obchodných partnerov k uplatňovaniu zmluvných sankcií, úrokov z omeškania a ostatných nárokov vyplývajúcich z porušenia zmluvných povinností vrátane odstúpenia od zmluvy, pokiaľ porušenia zmluvných povinností nebudú kryté ustanoveniami o vyššej moci. Treba sa rozhodne pripraviť aj na to, že za danej situácie obchodní partneri pristúpia k súdnemu / arbitrážnemu uplatneniu uvedených nárokov, a to napriek tomu, že k tomu v minulosti z ich strany nedochádzalo.
Je dôležité mať na pamäti tzv. všeobecnú prevenčnú povinnosť, tzn. povinnosť postupovať tak, aby nedochádzalo k vzniku škôd, v opačnom prípade hrozí spoluzodpovednosť za škodu aj v prípade, keď samotnú škodu zavinil / spôsobil iný subjekt alebo okolnosť, a to práve z titulu jej neodvrátenia tam, kde to bolo možné. To znamená vo vlastnom záujme neustále komunikovať s dodávateľmi a odberateľmi a brať do úvahy ich záujmy pokiaľ je to možné a nekoliduje to so záujmami vlastnej spoločnosti.
Je potrebné riadne dokumentovať všetky okolnosti, ktoré môžu predstavovať prekážku vyššej moci na strane vlastnej spoločnosti, všetky úkony uskutočnené na jej prekonanie, ako aj všetky porušenia povinností na strane obchodných partnerov a všetky skutočnosti, relevantné pre prípadné súdne uplatnenie nárokov vyplývajúcich z tohto porušenia, a to napriek tomu, že ich uplatňovanie zo strany vlastnej spoločnosti v minulosti nebolo bežné. Treba totiž počítať s tým, že mnohé subjekty nebudú ochotné / schopné znášať škodu vzniknutú v súvislosti s karanténnymi opatreniami, naopak v snahe minimalizovať negatívne dopady na svoje podnikanie sa budú snažiť preniesť tieto dopady prostredníctvom zmluvnej zodpovednosti na svojho bezprostredného partnera v dodávateľsko-odberateľskej reťazi. Takýmto spôsobom je možné ocitnúť sa v súdnom spore aj proti svojej vôli na strane odporcu, resp. treba počítať s tým, že súdne uplatnenie nárokov vlastnej spoločnosti voči zmluvnému partnerovi ostane jediným východiskom ako preniesť bremeno škody aspoň čiastočne na iný subjekt popr. v extrémnom prípade dokonca odvrátiť riziko insolvencie.
Je tiež potrebné brať do úvahy, že dôsledky karanténnych opatrení sa okrem nemožného / sťaženého plnenia môžu prejaviť aj vo zvýšení vstupných nákladov či nákladov spojených s dodaním tovaru. Pokiaľ ide o dodávateľsko-odberateľské vzťahy, vo všeobecnosti takéto okolnosti nezakladajú právo postihnutej strany (dodávateľa) na jednostranné zvýšenie ceny (v obchodných vzťahoch sa počíta s určitým podnikateľským rizikom). Uvedené situácie však môže riešiť vcelku bežné osobitné zmluvné dojednanie, ktoré umožňuje v prípade určitej zmeny okolností (napr. nárast vstupných nákladov) jednostranne zmeniť podmienky zmluvy vrátane zvýšenia už dohodnutej ceny. Pokiaľ však takéto dojednanie chýba, jednostranná zmena podmienok v zásade nie je možná.
Ďalej je potrebné pripraviť sa na to, že množstvo zmluvných povinností či už na strane odberateľov alebo dodávateľov sa stane nevynútiteľnými, a to v dôsledku insolvencie, konkurzu, reštrukturalizácie alebo inej procedúry, ktorá má za následok ochranu pred veriteľmi.
V každom prípade je možné odporučiť právnu analýzu aktuálne platných podmienok dodávateľských a odberateľských vzťahov, a to predovšetkým z hľadiska kritických bodov, ktorými vo všeobecnosti sú najmä (1) existencia záväzku dodávať a naopak odoberať tovar (2) existencia práva jednostranne upraviť cenu, popr. iné podmienky (3) podmienky ospravedlniteľnosti neplnenia zmluvy (vyššia moc, hardship atď.). Takáto analýza v období, kde často nebude možné splniť všetky zmluvné záväzky, zvýši kvalitu manažérskych rozhodnutí, ktoré okrem obchodného hľadiska budú zohľadňovať aj právne dopady vyplývajúce zo zmluvnej zodpovednosti.
Nezávideniahodná situácia môže vzniknúť v prípade nevýhodne dojednaných kontraktov, kde kontrakty na predaji dojednané v prospech odberateľa v spojení s kontraktmi na nákupe dojednanými v prospech dodávateľa môžu vytvoriť „nožnice“, ktoré bez aktívneho prístupu (uplatnenie a prípadné právne presadenie nárokov, obchodné rokovanie s cieľom dosiahnuť zmenu dojednaných podmienok) povedú ku koncentrácii negatívnych ekonomických dopadov u vlastnej spoločnosti.