Naša advokátska kancelária prevzala právne zastúpenie klienta vo veci nároku na náhradu škody, uplatneného voči klientovi zahraničnej výrobnej firmy s dcérskou spoločnosťou na Slovensku (protistrana), ako aj v ďalších veciach týkajúcich sa vymáhania neuhradených pohľadávok klienta z obstaraných prepráv, ktoré protistrana použila na jednostranný zápočet uplatnených nárokov na náhradu škody.
Predmetom žaloby podanej na Okresný súd Spišská Nová Ves bolo uplatnenie zodpovednosti za škodu vzniknutú protistrane stratou zásielky pri preprave, ktorú obstarával klient. Išlo o dva kamióny naložené tovarom v hodnote viac ako 300 000,- EUR, ktoré sa krátko po naložení stratili. Klient v tomto prípade, v súlade so zmluvou, využil na zabezpečenie prepravy iný subjekt, ktorý následne vybral a kontaktoval dopravcu.
Za daných okolností, kde jednak samotný dopravca, ktorý papierovo prepravu vykonal, bol už roky mŕtvou a teda insolventnou firmou, a kde súčasne nebolo možné uplatniť nárok voči poisťovni z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú dopravou podľa platného poistenia, keďže takéto neexistovalo, zodpovednosť bola uplatnená voči ostatným subjektom, ktoré sa podieľali na organizovaní prepravy, a to i vrátane nášho klienta.
V následnom trestnom konaní, kde sme prevzali zastúpenie klienta ako poškodeného, sa zistilo, že išlo o tzv. fantómovú prepravu, kedy podvodník zneužil identitu existujúcej prepravnej firmy registrovanej na špedičnom portáli, sfalšoval tento doklad (povolenie, doklad o poistení), a tovar v mieste nakládky pod falošnou identitou naložil. Nepodarilo sa nám vypátrať osobu, ktorá podvod zorganizovala, stopa sa stratila už krátko po naložení, trestné stíhanie bolo následne zastavené.
Stopy podvodného konania boli viditeľné aj v dokumentoch, ktoré sa objavili v civilnom konaní, kde okrem iného boli predložené falšované listinné dôkazy týkajúce sa tendra na výber dodávateľa prepravných služieb u protistrany, resp. jej slovenskej dcérskej spoločnosti.
Kontraktácia v predmetnom vzťahu prebiehala do veľkej miery neformálne a zmluvná dokumentácia nebola jednoznačná, resp. dokonca rozporná. Zmluvné vzťahy boli zmätočne reťazené, objednávky boli zadané viacerými subjektmi, o.i. dcérskou spoločnosťou objednávateľa na Slovensku. Objednávku zastrešovala podivuhodná schránková firma, formálne podľa všetkého registrovaná na tzv. bieleho koňa.
Napriek všetkému sa nám podarilo pred súdmi oboch inštancií preukázať, že klient nebol v priamom zmluvnom vzťahu s protistranou, ale vystupoval ako subdodávateľ, a to vo vzťahu zo zasielateľskej zmluvy (tzv. medzizasielateľ), a nie zo zmluvy o preprave. Práve posúdenie právneho postavenia klienta ako zasielateľa rozhodlo o tom, že nemohol zodpovedať za škodu na zásielke, ku ktorej došlo počas prepravy. Žaloba bola z tohto dôvodu zamietnutá, pričom protistrana bola zaviazaná nahradiť klientovi trovy konania v celej výške. Na základe odvolania protistrany bol rozsudok následne potvrdený Krajským súdom v Košiciach.
Protistrana následne vo veci podala ústavnú sťažnosť ako posledný opravný prostriedok, ktorá však bola Ústavným súdom SR zamietnutá ako neodôvodnená.
Po právoplatnosti zamietnutého rozsudku vo veci nároku na náhradu škody pokračovali prerušené konania, v ktorých sme v mene klienta uplatnili pohľadávky z obstaraných prepráv v celkovej výške cca 100 000, - EUR, nakoľko protistrana nepristúpila na nami navrhnutý zmier. Návrhu, ktorý počítal s úhradou žalovanej istiny a úrokov z omeškania, ako aj náhradou doposiaľ vzniknutých trov konania protistranou, z jej pohľadu chýbal prvok kompromisu zo strany klienta.
Z tohto dôvodu prebehlo vo všetkých štyroch konaniach riadne dokazovanie, ktoré bolo poznamenané podobnými nedostatkami v kontraktačnej dokumentácii ako v prípade poškodenia z fantómovej prepravy, pričom najväčším úskalím bola tá skutočnosť, že vo väčšine predmetných prepráv bola objednávateľom práve spomínaná schránková spoločnosť. Tu sa nám podobne podarilo preukázať zodpovednosť zahraničnej materskej spoločnosti, a to na základe zákonného ručenia príjemcu zásielky za záväzky odosielateľa voči dopravcovi, ako aj s poukázaním na skutočnosť, že to bola práve protistrana, kto mal z predmetných prepráv v konečnom dôsledku prospech.
Súd postupne vo všetkých veciach žalobe klienta vyhovel, priznal nároky uplatnené klientom a zaviazal protistranu nahradiť troy konania voči klientovi v celom rozsahu. Rozsudky boli následne potvrdené odvolacím súdom.